Prečo? Pretože ťa milujem - SMUTNÉ

Inspširovala som sa týmto videoklipom :) http://www.youtube.com/watch?v=S-yD4OfY8cM


 Po parku sa preháňalo mnoho ľudí, no ja som sa som myslel len na dve veci. Urobiť čo najkrajší záber, za ktorý by som dostal slušnú sumu aby som ju mohol zdokonaliť ešte viac jak je a na to kedy konečne pocítim rozpálenú čiernu kožu cez nohavice, pocítim vietor v tvári a budem sa môcť ponoriť do svojho sveta. „Nie, nie teraz tú červenú,“  chytil som svoj čierny Nikon a zaostril na veľkú Kawasaki Ninja. Cvak! V  momente som sa zarazil, na fotke nebola motorka ale dievča. Dievča so sivými očami, ktoré mali všetkých svojich 50 odtieňov, plnými červenými perami a bledou pokožkou. Blond vlasy jej vietor unášal do všetkých smerov. S prekvapeným výrazom sa mi ospravedlňovala no ja som nereagoval, sledoval som plné pery ako sa pohybovali pri vyslovovaní slov ale nepočul som ich, moja myseľ bola opantaná jej krásou. 

„Zayn! Zayn! Haloo brácho! ..“ pocítil som na ramene ruku svojho najlepšieho priateľa. „Videl si ju Hazza?“ s úžasom v hlase som sledoval ako odchádza, ladné krivky pohybujúce sa v rytme jej chôdze a dlhé vejúce vlasy. Jej vôňu som ešte cítil hoci prešlo už pár minút. „Nevieš kde ju nájdem?“ s nádejou hlase som sa otočil ku kučeravej hlave a nesmelo sa usmial. „Keby si nepozeral len na jej zadok,“ zasmial sa, „ tak by si si všimol, že v ruke držala baletné piškoty.“ Chytil som sa za bradu, snažil sa vyzerať zamyslene. „Ták,“ pokračoval som v škrabkaní imaginárnej briadky, „z toho vyplýva, že sa bude nachádzať,“ snažil som sa nezačať smiať, „hmmm.“ „Zayn ty si taký tupec,“ Harryho päsť dopadla na moje rameno. „Au ty.. ty!“ uškŕňal sa na mňa. „Čo sa smeješ jak slniečko na hnoji?“ daroval mi vražedný pohľad a išiel pripraviť ďalšiu motorku na fotenie.

Práve som vyvolával fotografie Ilford Multigrade som položil späť hore na poličku, vrchnák som niekde stratil ale veď  to nevadí „Práve som ti kúpil lístok na baletné predstavenie“ Harryho chraplák mi opäť zdvihol náladu. „Poslal som ti ich po poslíčkovi.“

 Čierne sako som posledný krát vyrovnal, upravil kravatu a vstúpil do baletnej sály. Žena v čiernom kostýme ma usadila na moje miesto, svetlá sa zhasli a ja som sa ponoril do pomalej klavírnej skladby. Vtedy som ju uvidel, jemne ružový baletný trikot, biela baletná sukňa a vlasy vypnuté v donutke pripevnené červenou stuhou. Pohybovala sa tak ladne a krásne. Nikdy som si nemyslel, že niekedy uvidím niečo tak nádherné. Vytiahol som svoj fotoaparát a urobil zaber, svetlo z blesku ju asi oslepilo, zatočila sa jej hlava a spadla. Všetci ľudia obrátili svoj pohľad na mňa, a ona tiež. Na ramene som zacítil niečiu ruku: „Pane opustite sálu, fotografovanie je zakázané!“ veľký chlap v čiernom zle padnutom obleku sa nado mnou týčil ako Eifelova veža. Radšej som sa postavil a odišiel.

Ona prišla, priniesla môj fotoaparát, ktorý mi vzali. Predstavte si oni si mysleli, že som novinár. Nevadí ľudia sa predsa mýlia. Hlavné je, že ju opäť vidím. Tentoraz sedí na stoličke, za ňou biele plátno a ja fotografujem jej nádhernú tvár.

„Harry poď sem a odfoť nás!“ podal som fotoaparát kučeravému chlapcovi a postavil sa k Olivii. Hazzov prst pristál na striebornom tlačídku a mňa oslepil blesk. Bola to najkrajšia fotka akú som kedy videl, otočil som sa k nej, pozrel sa jej do očí a spojil naše pery. Boli horúce, jemné a moje. Už iba moje. S Oliviou bol môj život dokonalý, viezol som ju na motorke, učil ju sám jazdiť aj keď to nedopadlo najlepšie, všetok čas sme trávili spolu.

„Úsmej princezná“ zaostril som na jej bielu tvár a krásny úsmev. –Cvak!Bzz-klp- aha áno práve sa minul film. „Prinesiem film,“ postavil som sa z bieleho koženého kresla. „Nechaj tak, počkaj!“ zakričala pričom už bežala do miestnosti kde som fotografie vyvolával.

„Áááá!“ počul som jej jemný hlas asi v najvyššom tóne. Pre Boha! „Olivia!“ žeravá kyselina, ktorá sa používa na vyvolávanie fotografií sa leskla na jej krásnej tvári. „Moje oči!“ kričala, jej drobné telo sa triaslo. Ihneď som volal sanitku. Objal som ju a ticho tíšil vo svojom náručí. Plakala, priam revala od bolesti. Bože ja som taký hlupák! Ponáhľam sa a nemyslím na to čo robím! Mohlo mi napadnúť, že sa stane niečo podobné! Prázdnu fľašu kyseliny som hodil do steny, párkrát do nej kopol a šiel tam kde sa vždy ukludnim. Nasadil som si prilbu a pridal na najvyššiu rýchlosť aká sa dala. Na trase som bol sám, vietor som počul aj napriek hrubej prilbe, posledný krát.

Olivia

Zobudila som sa po operácii. Nejaký dobrý človek mi daroval oči. Neviem kto to bol, zakázal doktorom aby mi to povedali. Myslela som, že mu osobne poďakujem ale tak čo už. Klavírna skladba hrala na celú zrkadlovú sálu a ja som sa pohybovala v jej rytme. Zayn sa mi vyparil zo života, každú minútu som naňho myslela. Nedokázala som naňho zabudnúť. Zastavila som sa a zapozerala sa do zrkadla a videla som ho! Stál za mnou a usmieval sa. No v momente keď som sa otočila tak tam nebol. Moje oči už nie sú sivé. Sú také tmavé a temné. Tieto oči som už raz videla a mal ich iba on. V tom momente mi to došlo. Zayn! To on mi daroval oči. Jeho krásne čokoládové oči. Horúca slza sa mi skotúľala po bledom líci. Dvere na sále sa otvorili a stál tam on po boku s Harrym. Na očiach mal čierne okuliare. V jednej z rúk držal čiernu slepeckú palicu a v tej druhej fotografiu. Moju prvú fotografiu z parku. Rozbehla som sa za ním a objala ho, konečne som pocítila jeho vôňu, jeho horúcu pokožku a jeho šťavnaté pery. „Prečo Zayn? Prečo si to spravil! Kvôli mne si si zničil život. Prečo Zayn?“ slzy mi tiekli po tvári a ledva som sa udržala na nohách. Ten pocit, že človek, ktorý vám vrátil zmysel do života je ON! Moje pocity boli zmiešané chcela som plakať, kričať ale aj smiať sa. Prečo? Pretože aj keď spravil asi najväčšiu chybu vo svojom živote spravil ju kvôli mne. Chytil ma za ruku: „Prečo?“ stisol mi dlaň, priblížil sa ku mne. Jeho horúci dych som cítila na tvári. „Pretože ťa milujem...“ 

Nobody Knows What I Know 13. časť

No vidíte dodržali ste 3 komentáre a ja hneď na druhý deň dávam časť :) tak teraz 4+ komentárov :-* Ďakujem vám moc :)

Izba bola nádherná, biele steny a biely rustikálny nábytok osvetľovalo obrovské čierne gotické okno zahalené priehľadnými do zlata sfarbenými závesmi. Čierne saténové obliečky, boli úhľadne uložené na gigantickej posteli nad ktorou visel baldachýn rovnakej farby ako závesy. V strede miestnosti visel zlatý kryštálový luster. Pod ním sa krásne črtal zlato-hnedý koberec. Z izby viedlo dvoje dverí prvé viedli do zlato-čiernej kúpeľne. Môj pohľad ihneď zastal na starožitnom zrkadle so zlato-bronzovým hrubým rámom. Vaňa mala veľké rozmery žeby sa v nej vykúpali aj dvaja ľudia naraz. Druhá miestnosť bol, ako som očakávala, šatník. Biele skrine a poličky vytvárali moderný dojem. Lenže jedna vec mi tam nesedela. Rustikálny toaletný stolík v rohu izby ma presvedčil, že táto miestnosť moderná vôbec nie je. Všetko toto bolo pre mňa nádherné, vedela by som si zvyknúť. Škoda že to nemôžem používať ako Dorota a nie ako Darcy. Ešte aj to, že musím skrývať môj francúzky prízvuk, na ktorý zvyčajne balím chlapov. Potichu som sa uchechtal no Matt si to všimol. „Nepáči sa ti?“ skenoval ma pohľadom pričom zatínal päste. Dych sa mi zrýchlil. „Nie je to krásne, až moc“ kútiky sa mi zdvihli v jemnom úsmeve a rukou som jemne prešla po saténových návlečkách. „Som rád že sa ti tu páči, Muriel som nakázal nech to tu zariadi podľa seba. Mohlo mi napadnúť, že staršia dáma sa skôr nakloní k tomu rustikálnemu štýlu.“ Prezeral si miestnosť pričom na mňa každú minútu obrátil pohľad.

Vybalené som mala hneď a môj žalúdok si žiadal naplniť, no lenže ja sa hanbím! Toto nie som ja, hneď by som zišla dole a premávala sa v krátkych šatách pred Mattom ale teraz ani len v teplákoch a krátkom tričku neviem vyjsť z izby. Možno to bude aj tým. Zo zamyslenia ma vytrhol zvuk päste dopadajúcej na mohutné dvere.
„Áno?“ zodvihla som hlavu od notebooku a zahľadela sa na staršiu, nižšiu dámu v modrých šatách a bielej zásterke okolo pásu.
„Čo si dáte na večeru slečna Darcy?“ milo sa usmiala.
„Čo ponúkate?“ úsmev som nežne opätovala. Táto pani mi pripomenula moju babičku. Dávno som ju nevidela mala by som ju navštíviť.
„Tak pán Bomer zvolil omeletu, na čo máte chuť vy tak to neviem,“ zasmiala sa pričom odhalila rad bielych zubov.
„Omeleta bude fajn,“ žmurkla som. Bola to pravdepodobne Muriel, slúžka pána Bomera. Milá pani.

„Slečna Darcy?“ konečne Matt prelomil trápne ticho pri večeri.
„Počúvam?“ pomaly som prežúvala posledné sústo pričom som ho naňho hľadela ako na anjela.
„Pripravte sa na noc a príďte do mojej kancelárie“ moje telo stuhlo. Načo tam mám ísť? A v pyžame? Prikývla som a odpila z pohára minerálky v ktorej plával krúžok citrónu.
Bez slova vstal a odišiel...

Vybehla som hore schodmi do izby a hneď si to zamierila do kúpeľne. Po skvelej sprche som na seba hodila biele tričko Lakers a kraťasy. Vlasy som stiahla do chvostu a zamierila si to do pracovne Pána Bomera. Už ju len nájsť v tomto paláci.. Mierne som si povzdychla a pozrela na chodbu, ktorej viedlo asi 10 bielych dverí. 

Nobody Knows What I Know 12. časť

Baby zase neskoro ale chcem vás poprosiť komentujte to tie komenty ma posielajú k pc písať ďalšiu časť lebo ma to teší a mám z toho radosť .. takže komentujte a keĎ bude 3+ komentov tak pridám časť :)

Pohlad Louis:

„Mám pocit, že dnes to nevyjde Harry. Kašli na to,“ jemne som ho pohladil po ramene aby sa už konečne ukludnil. „Ja-a ju zabijem!“ zavrčal pričom päsťou buchol po stole. „Harry ukludni sa, takto nič nezmôžeš, máš nervy. Sám nevieš čo rob.. Harry vráť sa!!“ snažil som sa ho zadržať no odsotil ma a ďalej bežal von z domu na záhradu.. kde sa na jej bledú pokožku snažila chytiť trošku bronzu.

Pohľad Harry:

„Ty špina“ chytil som ju pod krk načo zhíkla a začala metať nohami. „Pusť ma!“ zachrapčala skoro nepočuteľne. Následne som ju pustil, jej telo sa zložilo na zem. V momente vstala a dala mi facku. Na tvári sa jej pohrával povýšenecký úsmev. Načo som jej ku krku priložil nôž, ktorý som stihol vziať z kuchyne. Celá zmeravela a úsmev jej hneď zmizol z tváre, keď zistila, že si nerobím srandu. Na zem som hodil časopis. Na titulke veľkými písmenami svietilo: TAYLOR SWIFT(23) PODVIEDLA SVOJHO PRIATEĽA HARRYHO STYLESA (19). 

„Ako si robíš svoju prácu?! Ja nemám vlastný život a ty sa tu muckáš s každým druhým?! Taylor uvedom si, že ja ti platím! Ja som tvoj šéf a TY budeš poslúchať!“ vrieskal som po nej a ona sa mi iba usmievala do tváre. „Na to zabudni drahý, možno mi platíš ale mal by si mi byť vďačný, že kryjem tvoj homosexuálny vzťah s Louisom“ kývla hlavou smerom k dverám, kde bol Louis podopretý a potichu nás sledoval. „Si blázon! Nekryješ môj vzťah s ním !! Si tu na to aby si to ľudia nemysleli! A nerob sa, že si hlúpa! Vlastne .. No nič,“ uškrnul som sa, „Ešte raz a naposledy ti to hovorím! Tvoja riť sedí na tomto lehátku v mojom dome len, preto, že moje priateľstvo s Louisom ľudia spájajú s homosexualitou. Nikdy som nebol na chlapov a ty to dobre vieš!“ opäť som zúril a cítil som červeň v mojej tvári. Stále sa iba usmievala, vôbec ju nezaujíma čo hovorím. „Harrynko ty si taký sexy keď sa hneváš“ zavrčala. „Taylor ty s..“ päste mi horeli, žili mi navreli, keby ma v tej minúte Louis nechytí tak ju asi zabijem.

Tak som sa radšej otočil a šiel dnu. Otvoril whisky a rovno z fľaše som si dal poriadne 4 glgy. Z dverí ma sledoval Louis. „Ach Louis, nikdy ju neuvidím a ešte si myslí, že sme ju ignorovali dobrovoľne. Pozri ničí mi život a ani len netuší, že ju milujem,“ hlava mi klesla do dlani a z veľkým povzdychom som si logol z fľaše. 

Pohľad Dory:

„Vy budete Darcy, ja som Matt,” muž v skvele padnutom obleku mi pobozkal ruku. V momente keď zodvihol hlavu sa mi zastavilo srdce veď to je Mathew! iPod som v momente skryla do vačku na saku, na moje šťastie si to nevšimol. Nádherné telo a ten úsmev, vlasy, oči. Našla som dokonalosť. Mala by som dostať nobelovku. Vôňa drahej kolínskej si našla cestu do mojich nosných dierok, mala som čo robiť aby som sa tam pred ním nezosypala. „Ehm..“ uviedol ma späť do reality. „Ach ano prepáčte.“ Ústa sa mi zvlnili do toho najmilšieho úsmevu aký som v takejto situácii dokázala vytvoriť. Skenoval ma pohľadom od kotníkov až po moje jemné hnedé vlasy. Keď sa nám stretli pohľady jemne som si zahryzla do pery. V momente keď si to všimol sa mu rozšírili očné zreničky a zrýchlil dych. Rázne sa otočil, pričom som opäť mala možnosť zacítiť jeho dokonalú vôňu. „Poďte ukážem vám vašu izbu.“ Bez záujmu som ho nasledovala. „Smith vám tam už odniesol batožinu,“ kútiky sa mu zdvihli keď si všimol ako som zmeravela. Kedy to ten Smith stihol.

Kútikom oka som zazrela obrovské biele krídlo v rohu obrovskej miestnosti krémovej farby. Tapety hnedých drobných kvetín sa ťahali cez celú krátku stenu, dlhá stena totiž bola celá pre sklenená. Tmavé červené závesy dopoly zakrývali krásny výhľad na Temžu osvetlenú pouličnými lampami. Mierne som pootočila hlavu a všimla si ako ma Matt sleduje. Pohľady sa nám opäť stretli. Do líc sa mi nahrnula červeň, následkom čoho som pohotovo zohla hlavu k zemi.