Nobody Knows What I Know 13. časť

No vidíte dodržali ste 3 komentáre a ja hneď na druhý deň dávam časť :) tak teraz 4+ komentárov :-* Ďakujem vám moc :)

Izba bola nádherná, biele steny a biely rustikálny nábytok osvetľovalo obrovské čierne gotické okno zahalené priehľadnými do zlata sfarbenými závesmi. Čierne saténové obliečky, boli úhľadne uložené na gigantickej posteli nad ktorou visel baldachýn rovnakej farby ako závesy. V strede miestnosti visel zlatý kryštálový luster. Pod ním sa krásne črtal zlato-hnedý koberec. Z izby viedlo dvoje dverí prvé viedli do zlato-čiernej kúpeľne. Môj pohľad ihneď zastal na starožitnom zrkadle so zlato-bronzovým hrubým rámom. Vaňa mala veľké rozmery žeby sa v nej vykúpali aj dvaja ľudia naraz. Druhá miestnosť bol, ako som očakávala, šatník. Biele skrine a poličky vytvárali moderný dojem. Lenže jedna vec mi tam nesedela. Rustikálny toaletný stolík v rohu izby ma presvedčil, že táto miestnosť moderná vôbec nie je. Všetko toto bolo pre mňa nádherné, vedela by som si zvyknúť. Škoda že to nemôžem používať ako Dorota a nie ako Darcy. Ešte aj to, že musím skrývať môj francúzky prízvuk, na ktorý zvyčajne balím chlapov. Potichu som sa uchechtal no Matt si to všimol. „Nepáči sa ti?“ skenoval ma pohľadom pričom zatínal päste. Dych sa mi zrýchlil. „Nie je to krásne, až moc“ kútiky sa mi zdvihli v jemnom úsmeve a rukou som jemne prešla po saténových návlečkách. „Som rád že sa ti tu páči, Muriel som nakázal nech to tu zariadi podľa seba. Mohlo mi napadnúť, že staršia dáma sa skôr nakloní k tomu rustikálnemu štýlu.“ Prezeral si miestnosť pričom na mňa každú minútu obrátil pohľad.

Vybalené som mala hneď a môj žalúdok si žiadal naplniť, no lenže ja sa hanbím! Toto nie som ja, hneď by som zišla dole a premávala sa v krátkych šatách pred Mattom ale teraz ani len v teplákoch a krátkom tričku neviem vyjsť z izby. Možno to bude aj tým. Zo zamyslenia ma vytrhol zvuk päste dopadajúcej na mohutné dvere.
„Áno?“ zodvihla som hlavu od notebooku a zahľadela sa na staršiu, nižšiu dámu v modrých šatách a bielej zásterke okolo pásu.
„Čo si dáte na večeru slečna Darcy?“ milo sa usmiala.
„Čo ponúkate?“ úsmev som nežne opätovala. Táto pani mi pripomenula moju babičku. Dávno som ju nevidela mala by som ju navštíviť.
„Tak pán Bomer zvolil omeletu, na čo máte chuť vy tak to neviem,“ zasmiala sa pričom odhalila rad bielych zubov.
„Omeleta bude fajn,“ žmurkla som. Bola to pravdepodobne Muriel, slúžka pána Bomera. Milá pani.

„Slečna Darcy?“ konečne Matt prelomil trápne ticho pri večeri.
„Počúvam?“ pomaly som prežúvala posledné sústo pričom som ho naňho hľadela ako na anjela.
„Pripravte sa na noc a príďte do mojej kancelárie“ moje telo stuhlo. Načo tam mám ísť? A v pyžame? Prikývla som a odpila z pohára minerálky v ktorej plával krúžok citrónu.
Bez slova vstal a odišiel...

Vybehla som hore schodmi do izby a hneď si to zamierila do kúpeľne. Po skvelej sprche som na seba hodila biele tričko Lakers a kraťasy. Vlasy som stiahla do chvostu a zamierila si to do pracovne Pána Bomera. Už ju len nájsť v tomto paláci.. Mierne som si povzdychla a pozrela na chodbu, ktorej viedlo asi 10 bielych dverí.