I Still Miss You - Smutné (Larry)

                                                 

 Nieje to nič extra ale snažila som sa :)
                                                                           Song

Rozboľavený pohľad mladého chlapca sa nedal nevšimnúť. Vyžaroval z neho zármutok a žiaľ.   Bolo vidieť, že už dlho sa poriadne nevyspal a nenajedol. Slabol. Chladný vánok mu ovieval tvár a tým sušil horúce slzy, ktoré sa mu pomaly kotúľali po červených lícach.  V ruke niesol kyticu červených ruží. Pre toho, ktorého tak miloval. Kráčal kamennou cestičkou až k bledému náhrobnému kameňu. 

Zadíval sa na zlatý epitaf: „ Len láska zostane, tá smrť nepozná. 1 Kor. 13,8“
             

                                          Louis Tomlinson  *1991 XII 24    †2013 IV 27

Krvou podliate oči presmeroval na zlatý kahanec, v ktorom ešte horela sviečka z jeho včerajšej návštevy. Roztrasenými rukami ho pomaly zodvihol a sviečku sfúkol. Z vrecka jeho čierneho kabátu vytiahol novú . Stačilo jemné škrtnutie zápalkou a oranžový plamienok už znovu osvetľoval biely mramorový náhrobok. Kyticu položil k tým ostatným ružiam, ktoré mu nosil každý deň odkedy ho opustil.
„Ahoj láska“ potichu prehovoril chrapľavým hlasom, „dnes máš narodeniny tak som ti priniesol kyticu červených ruží, ktoré tak veľmi miluješ“ pokračoval sotva počuteľne. Ale on vedel, že on ho počuje a to je dôležité. „Chýbaš mi. Viem, že ti to vravím každý deň ale bolí to. Stále to tak ukrutne bolí,“ hlas sa mu zlomil a znovu sa rozvzlykal, nohy sa mu podlomili a klesol na kolená. Tvár si zahalil rukami a smútku dovolil vyjsť na povrch.

„Zase som spadol. Už nevládzem. Ľudia sa ma pýtajú –O čo ti ide? Prečo si stále zamilovaný?- možno to tak má byť. Možno mám byť sám. Ale ja nechcem byť sám, chcem byť s tebou!“ šepkal pričom jeho slzy voľne padali na zem. „Ešte stále verím, že raz sa otvoria dvere môjho bytu a ty s veľkým úsmevom zakričíš –Som doma!- aj keď si nechcel so mnou bývať. Bol si môj najlepší priateľ no ja som ťa miloval. A viem, že aj ty mňa! Aj keď si hovorieval: „Si ako môj malý braček“ vedel som, že to hovoríš len preto lebo si bol chorý. Nechcel si byť so mnou pretože si sa bál, že keď sa to stane tak mi ublížiš. Lenže to bolo absolútne jedno a ja som ťa už miloval. Keby som mohol aspoň raz ochutnať tvoje horúce pery, dotýkať sa ťa a dávať ti všetku tú lásku čo si zaslúžiš.“ Zo zármutného monológu ho vyrušil šum lístia.

„Harry mali by sme už ísť, začína pršať“ muž tmavšej pokožky s rovnako tmavými očami sa pomaly blížil k vysokému telu kučeravého chlapca. Zdvihol ho za pás a ruku mu prehodil okolo jeho krku. Pomaly sa potácali k čiernemu terénnemu autu.

Zarosené okná mu opäť pripomenuli, že jeseň je už pomaly v polke. Stále ho fascinovalo toto ročné obdobie. Listy menia farbu a opúšťajú svoj strom. Už vedia, že je to ich koniec. Nevyberajú si ho. Je to tak určené osudom. Keby neopadli na jar by nenarástli nové, krásne a čerstvo zelené.  Ľudia zomierajú aby sa mohli narodiť deti. Ale on bol ešte dieťa, 21 ročné dieťa. Podvedome sa usmial nad jeho myšlienkou. No v tom mu došlo..

 „Zayn, nerozlúčil som sa! Otoč sa! “ vyľakaným a zároveň prosebným pohľadom hľadel na vedľa sediaceho chlapca.
„Harry som na diaľnici to sa nedá“ Zayn mu odpovedal ľahostajným tónom. No chlapec s tmavohnedými vyčesanými vlasmi nevedel čo to pre Harryho znamená.
„Vráť sa!“ Harry začal hystericky kričať a metať sa. Rozopol si pás a otvoril dvere. Nemyslel na to čo sa môže stať, potreboval sa s ním rozlúčiť! Nemohol ho nechať samého, bez rozlúčky!   V stotine sekundy ležalo bezvládne telo smutného chlapca na kraji cesty. Nechcel predsa nič zlé iba sa rozlúčiť s osobou, ktorú tak bezhlavo miloval. Kvapky dažďa dopadali na asfaltový povrch zeme, pripomínalo to slávnostné bubnovanie, ktorým sa vítali šľachtický ľudia. Bolo to presne tak, aj Harryho vítali anjeli medzi sebou...

Nobody Knows What I Know 17.časť

Áno pridávam ďalšiu časť ! Neuveriteľné ja viem .. neviem sa donútiť napísať Ďalšiu :( Toto ma prinútila Story Of My Life :3 <3 Najkrajší klip na svete .. Čo si myslíte Naozaj Dory nenávidí Harryho? Alebo k nemu niečo cíti? Alebo niečo cíti k Mattovi? Komentujte Ďakujem vám za predošlé komentáre ! 6 WOW! <3 Ani som neverila :) Inak všimli ste si že nejak *ebe na tu knihu o Mattovi? :D A ja neviem prečo :DD

„Don't you ever say I just walked away, I will always want you..“  jemné tóny vychádzali z môjho hrdla, počas horúceho kúpeľa. Stále rozmýšlam nad Harrym  Vieš veľmi mi pripomínaš jednu ženu, ktorá mi ničila život no aj tak som ju miloval myslel to vážne? Keď som sa vrátila za Mattom, všetko som mu musela povedať. No túto vec som si nechala pre seba, možno mu to poviem ale keď bude správny čas.  Chápem, že chce všetko vedieť je to jeho práca ale toto je moja minulosť a moje súkromie. Prestáva ma táto hra baviť  a to som ešte ani nezačala. Je mi Harryho ľúto ale zaslúži si to a aj ostatní za to čo mi spravili. Po pravde v určitých momentoch mi aj prišlo, že sme si s Harrym blízky no potom prišiel úder kedy to úplne pokašlal ako napríklad vtedy ..

Pamätám si ako som ležala na gauči a hrali sme vadí nevadí, bolo to asi v polke augusta..

„Niall vadí, nevadí?“  Niall namiesto odpovedi iba naznačil hlavou nie ..
„Hmm no tak, sprav kotrmelec vzad“ Liam ceril zuby akú ťažkú úlohu mu zvolil .. Naše tváre sa nedali prehliadnuť, boli sme prekvapený ako ho mohla napadnúť takáto sprostosť.

„Oh Liam ty si zo mňa robíš srandu?“ ale Liam dobre vedel prečo Niallovy túto úlohu dal. Niall totiž práve zjedol 2 hamburgery a veľkú kolu.

Liamova odpoveď bol len úškrn od ucha k uchu.. Niall sa teda s povzdychom presunul ďalej od nás, ale na naše prekvapenie spravil ukážkový kotúľ vzad! Nemohol si odpustiť víťazoslávnu poklonu. A my sme mu ponúkli zaslúžený aplauz. Smiech sa rozlieval po celej miestnosti.  Až ho prerušil Niall ..

„Hmmm Harry. Vadí nevadí?“
„Nevadí“ usmieval sa Harry..

„Pobozkaj Dors na zadok!“ teraz sa smiali všetci okrem mňa! Myslím, že som splývala s tým červeným gaučom! Harry sa iba šibalsky usmial. „To mám bozkávať tak veľký zadok?“

Velmi dobre vedel, že na zadok som háklivá. Jediná vec, ktorá mi  na mne vadila. Ušiel sa mu jeden vražedný pohlad.
„Srandujem“ jemne sa usmial, prisadol si ku mne... keď boli naše pery tesne pri sebe, citíla som jeho horúci dych, jemné kučierky mu šibalsky odstávali a mňa jemne šteklili na tváry. Vtedy keď sa mohla stať velmi príjemná vec ma prudko zodvihol a prehodil si ma cez rameno! Môj vreskot aj so smiechom chalanov sa niesol celým domom. V tom momente ma Harry pohryzol do zadku! Až vtedy som zrevala ako ešte nikdy. Do očí mi vhŕkli slzy a celá tvár mi očervenela v momente ako ma položil na zem, sa mu hlava otočila asi o 180 stupňov, ruka mi vyletela a tento krát mal Harry červené líce. Nohy sa mi rozbehli a zamkla som sa v izbe. Problém nebol v otm, že ma pohrýzol. Áno sranda to chápem, áno aj to bolelo, ale problém bol v tom, že  toto mi robieval Dominik a on to dobre vedel! Vedel to a aj tak to spravil! Vedel, že mi ho to pripomenie. Vedel..

Vždy to pokašlal a toto bolo asi najmenej bolestivé, preto s týmto neskončím a dokážem, že Harry má na krku predaj drog! Aj keby to nebola pravda! ..

Voda už bola vlažná, bolo načase ísť spať.. V mobile som si našla neprijatý hovor od matky, ty kokos neverím, že si na mňa spomenula. A SMSku od Harryho: -Ahoj kráska čo by si povedala na raňajky v mojej spoločnosti? Harry -

Ha! Plán vychádza. Vnútorná pani sa skoro nevidene usmiala popod fúz.
-Samozrejme, už som si myslela, že si na mňa zabudol. Dory-

Odpoveď dorazila ihneď: -Vôbec! Čo si ty o mne myslíš?! Zajtra o 9:30 pred Starbucksom-

9:30?! To sa ešte len obraciam na druhý bok, no čo už..

Hra začína Styles ..