I Still Miss You - Smutné (Larry)

                                                 

 Nieje to nič extra ale snažila som sa :)
                                                                           Song

Rozboľavený pohľad mladého chlapca sa nedal nevšimnúť. Vyžaroval z neho zármutok a žiaľ.   Bolo vidieť, že už dlho sa poriadne nevyspal a nenajedol. Slabol. Chladný vánok mu ovieval tvár a tým sušil horúce slzy, ktoré sa mu pomaly kotúľali po červených lícach.  V ruke niesol kyticu červených ruží. Pre toho, ktorého tak miloval. Kráčal kamennou cestičkou až k bledému náhrobnému kameňu. 

Zadíval sa na zlatý epitaf: „ Len láska zostane, tá smrť nepozná. 1 Kor. 13,8“
             

                                          Louis Tomlinson  *1991 XII 24    †2013 IV 27

Krvou podliate oči presmeroval na zlatý kahanec, v ktorom ešte horela sviečka z jeho včerajšej návštevy. Roztrasenými rukami ho pomaly zodvihol a sviečku sfúkol. Z vrecka jeho čierneho kabátu vytiahol novú . Stačilo jemné škrtnutie zápalkou a oranžový plamienok už znovu osvetľoval biely mramorový náhrobok. Kyticu položil k tým ostatným ružiam, ktoré mu nosil každý deň odkedy ho opustil.
„Ahoj láska“ potichu prehovoril chrapľavým hlasom, „dnes máš narodeniny tak som ti priniesol kyticu červených ruží, ktoré tak veľmi miluješ“ pokračoval sotva počuteľne. Ale on vedel, že on ho počuje a to je dôležité. „Chýbaš mi. Viem, že ti to vravím každý deň ale bolí to. Stále to tak ukrutne bolí,“ hlas sa mu zlomil a znovu sa rozvzlykal, nohy sa mu podlomili a klesol na kolená. Tvár si zahalil rukami a smútku dovolil vyjsť na povrch.

„Zase som spadol. Už nevládzem. Ľudia sa ma pýtajú –O čo ti ide? Prečo si stále zamilovaný?- možno to tak má byť. Možno mám byť sám. Ale ja nechcem byť sám, chcem byť s tebou!“ šepkal pričom jeho slzy voľne padali na zem. „Ešte stále verím, že raz sa otvoria dvere môjho bytu a ty s veľkým úsmevom zakričíš –Som doma!- aj keď si nechcel so mnou bývať. Bol si môj najlepší priateľ no ja som ťa miloval. A viem, že aj ty mňa! Aj keď si hovorieval: „Si ako môj malý braček“ vedel som, že to hovoríš len preto lebo si bol chorý. Nechcel si byť so mnou pretože si sa bál, že keď sa to stane tak mi ublížiš. Lenže to bolo absolútne jedno a ja som ťa už miloval. Keby som mohol aspoň raz ochutnať tvoje horúce pery, dotýkať sa ťa a dávať ti všetku tú lásku čo si zaslúžiš.“ Zo zármutného monológu ho vyrušil šum lístia.

„Harry mali by sme už ísť, začína pršať“ muž tmavšej pokožky s rovnako tmavými očami sa pomaly blížil k vysokému telu kučeravého chlapca. Zdvihol ho za pás a ruku mu prehodil okolo jeho krku. Pomaly sa potácali k čiernemu terénnemu autu.

Zarosené okná mu opäť pripomenuli, že jeseň je už pomaly v polke. Stále ho fascinovalo toto ročné obdobie. Listy menia farbu a opúšťajú svoj strom. Už vedia, že je to ich koniec. Nevyberajú si ho. Je to tak určené osudom. Keby neopadli na jar by nenarástli nové, krásne a čerstvo zelené.  Ľudia zomierajú aby sa mohli narodiť deti. Ale on bol ešte dieťa, 21 ročné dieťa. Podvedome sa usmial nad jeho myšlienkou. No v tom mu došlo..

 „Zayn, nerozlúčil som sa! Otoč sa! “ vyľakaným a zároveň prosebným pohľadom hľadel na vedľa sediaceho chlapca.
„Harry som na diaľnici to sa nedá“ Zayn mu odpovedal ľahostajným tónom. No chlapec s tmavohnedými vyčesanými vlasmi nevedel čo to pre Harryho znamená.
„Vráť sa!“ Harry začal hystericky kričať a metať sa. Rozopol si pás a otvoril dvere. Nemyslel na to čo sa môže stať, potreboval sa s ním rozlúčiť! Nemohol ho nechať samého, bez rozlúčky!   V stotine sekundy ležalo bezvládne telo smutného chlapca na kraji cesty. Nechcel predsa nič zlé iba sa rozlúčiť s osobou, ktorú tak bezhlavo miloval. Kvapky dažďa dopadali na asfaltový povrch zeme, pripomínalo to slávnostné bubnovanie, ktorým sa vítali šľachtický ľudia. Bolo to presne tak, aj Harryho vítali anjeli medzi sebou...

Nobody Knows What I Know 17.časť

Áno pridávam ďalšiu časť ! Neuveriteľné ja viem .. neviem sa donútiť napísať Ďalšiu :( Toto ma prinútila Story Of My Life :3 <3 Najkrajší klip na svete .. Čo si myslíte Naozaj Dory nenávidí Harryho? Alebo k nemu niečo cíti? Alebo niečo cíti k Mattovi? Komentujte Ďakujem vám za predošlé komentáre ! 6 WOW! <3 Ani som neverila :) Inak všimli ste si že nejak *ebe na tu knihu o Mattovi? :D A ja neviem prečo :DD

„Don't you ever say I just walked away, I will always want you..“  jemné tóny vychádzali z môjho hrdla, počas horúceho kúpeľa. Stále rozmýšlam nad Harrym  Vieš veľmi mi pripomínaš jednu ženu, ktorá mi ničila život no aj tak som ju miloval myslel to vážne? Keď som sa vrátila za Mattom, všetko som mu musela povedať. No túto vec som si nechala pre seba, možno mu to poviem ale keď bude správny čas.  Chápem, že chce všetko vedieť je to jeho práca ale toto je moja minulosť a moje súkromie. Prestáva ma táto hra baviť  a to som ešte ani nezačala. Je mi Harryho ľúto ale zaslúži si to a aj ostatní za to čo mi spravili. Po pravde v určitých momentoch mi aj prišlo, že sme si s Harrym blízky no potom prišiel úder kedy to úplne pokašlal ako napríklad vtedy ..

Pamätám si ako som ležala na gauči a hrali sme vadí nevadí, bolo to asi v polke augusta..

„Niall vadí, nevadí?“  Niall namiesto odpovedi iba naznačil hlavou nie ..
„Hmm no tak, sprav kotrmelec vzad“ Liam ceril zuby akú ťažkú úlohu mu zvolil .. Naše tváre sa nedali prehliadnuť, boli sme prekvapený ako ho mohla napadnúť takáto sprostosť.

„Oh Liam ty si zo mňa robíš srandu?“ ale Liam dobre vedel prečo Niallovy túto úlohu dal. Niall totiž práve zjedol 2 hamburgery a veľkú kolu.

Liamova odpoveď bol len úškrn od ucha k uchu.. Niall sa teda s povzdychom presunul ďalej od nás, ale na naše prekvapenie spravil ukážkový kotúľ vzad! Nemohol si odpustiť víťazoslávnu poklonu. A my sme mu ponúkli zaslúžený aplauz. Smiech sa rozlieval po celej miestnosti.  Až ho prerušil Niall ..

„Hmmm Harry. Vadí nevadí?“
„Nevadí“ usmieval sa Harry..

„Pobozkaj Dors na zadok!“ teraz sa smiali všetci okrem mňa! Myslím, že som splývala s tým červeným gaučom! Harry sa iba šibalsky usmial. „To mám bozkávať tak veľký zadok?“

Velmi dobre vedel, že na zadok som háklivá. Jediná vec, ktorá mi  na mne vadila. Ušiel sa mu jeden vražedný pohlad.
„Srandujem“ jemne sa usmial, prisadol si ku mne... keď boli naše pery tesne pri sebe, citíla som jeho horúci dych, jemné kučierky mu šibalsky odstávali a mňa jemne šteklili na tváry. Vtedy keď sa mohla stať velmi príjemná vec ma prudko zodvihol a prehodil si ma cez rameno! Môj vreskot aj so smiechom chalanov sa niesol celým domom. V tom momente ma Harry pohryzol do zadku! Až vtedy som zrevala ako ešte nikdy. Do očí mi vhŕkli slzy a celá tvár mi očervenela v momente ako ma položil na zem, sa mu hlava otočila asi o 180 stupňov, ruka mi vyletela a tento krát mal Harry červené líce. Nohy sa mi rozbehli a zamkla som sa v izbe. Problém nebol v otm, že ma pohrýzol. Áno sranda to chápem, áno aj to bolelo, ale problém bol v tom, že  toto mi robieval Dominik a on to dobre vedel! Vedel to a aj tak to spravil! Vedel, že mi ho to pripomenie. Vedel..

Vždy to pokašlal a toto bolo asi najmenej bolestivé, preto s týmto neskončím a dokážem, že Harry má na krku predaj drog! Aj keby to nebola pravda! ..

Voda už bola vlažná, bolo načase ísť spať.. V mobile som si našla neprijatý hovor od matky, ty kokos neverím, že si na mňa spomenula. A SMSku od Harryho: -Ahoj kráska čo by si povedala na raňajky v mojej spoločnosti? Harry -

Ha! Plán vychádza. Vnútorná pani sa skoro nevidene usmiala popod fúz.
-Samozrejme, už som si myslela, že si na mňa zabudol. Dory-

Odpoveď dorazila ihneď: -Vôbec! Čo si ty o mne myslíš?! Zajtra o 9:30 pred Starbucksom-

9:30?! To sa ešte len obraciam na druhý bok, no čo už..

Hra začína Styles ..

Nobody Knows What I Know 16.časť

tak po 100 rokoch pridávam ďalšiu časť .. dúfam že sa vám bude páčiť :) 4+ komenty a dám ďalšiu :-* :) A Ďakujem vám ktorý čakáte a preíčtate si to .. vaše komentáre ma velmi tešia a tlačia do písannia ďalšej časti )

Momente ako som vystúpila z auta ma oslepil blesk fotoaparátov.
„Si Darcy nezabudni!“ precedil pomedzi zuby Matt pritom ako mi preložil ruku cez jeho rameno.
Jemne som prikývla a usmievala sa do každého fotoaparátu, ktorý som stihla zaregistrovať. Vo vnútri nás usadili pár metrov od stolu kde sedeli One Direction. Asi desať krokov od nášho stolu som zaregistrovala Little Mix, ďalej tam bola Lady Gaga, Katy Perry, Miley Cyrus, Taylor Swift. Ďalej tam nemohli chýbať Justin a Selena. Samozrejme že tu boli aj známi herci ako napríklad Johny Depp, Channing Tatum s manželkou, Liam Hemsworth a tak ďalej.

„Dobrý deň pán Bomer, slečna.. Predávanie začne o 15 minút. Nech sa páči“ položila na stôl 2 poháre so šampanským, Matt jemne prikývol a čašníčka odišla.

Ceny dostali mám pocit, že tí ktorí si to naozaj zaslúžili. Po predávaní sme sa presunuli na after party. Tam som nastúpila ja.

Harry sedel pri bare a popíjal whisky. Môj zadok dopadol na stoličku vedla neho, barman predo mňa položil jedneho Jacka Daniellsa s ľadom. Moja ruka automaticky vystrelila a vzala pohár, ktorý som si jemne priložila k perám. Všimla som si že ma Harry pozoruje.
„Nepoznáme sa?“ skúmavým pohľadom prechádzal po mojej tvári.
„Ehm, je to možné som spisovateľka“  usmiala som sa. Jáj jak by som ti napchala ten pohár do krku Styles. Pousmiala som sa nad svojou myšlienkou.

„Je tu niečo vtipné?“ zmetene na mňa hľadel.

„Ale nie“ ...
„ A čo robí spisovateľka na afterpárty, na ktorú smú len vybraní ľudia?“

„Asi som potom vybraný človek“ koketne som sa usmiala. „Píšem knihu o Mattovi Bomerovi, tak chodím všade kde on.“
„Ten má ale šťastie“  milo sa usmial.

„Čo by si povedala keby sme sa šli prejsť, von odtiaľto“ vyvalil na mňa tie zelené kukadlá.
„Samozrejme prečo nie“ príjemne som sa usmiala a odprevádzaná jeho telom som vyšla von. Kráčali sme smerom k parku, všade bola tma no nebolo ticho. Zo všetkých strán bola počuť hudba z neďalekých barov.
„Ja vlastne ani neviem ako sa voláš“ zasmial sa, keď sme si sadali na lavičku.
„Tak to je milé“ smiechom som prerušila vetu „som Darcy“ iba prikývol a znova sa usmial.

Po krátko m trápnom tichu znova začal: „Vieš veľmi mi pripomínaš jednu ženu, ktorá mi ničila život no aj tak som ju miloval“ sklonil hlavu a hral sa s prstami. „Ona bola novinárka“ úsmevom prerušil svoju myšlienku „ niečo podobné ako si ty“

Moja tvár zamrzla. Nerozpráva on ..
„Volala sa Dorothée“ .. o MNE !

„Oh to je tá čo o tebe písala tie články?“ snažila som sa tváriť prekvapene. Smutne prikývol ...

„Ale nechajme minulosť minulosťou aj keď to bolí musím zabudnúť ..“
Toto nebol ten Harry, s ktorým som žila celý rok. Prečo? Prečo mi to nepodal skôr?
„Povedz mi niečo o tebe“ skenoval moju tvár.
„No volám sa Darcy, mám 20, mám rada špagety, nenávidím McDonald“ pri vyslovení toho známeho fastfoodu som sa striasla „aa čo ešte, aha mám panický strach z holubov a nenávidím namyslené celebrity.“ Vycerila som zuby keď sa na mňa prekvapene pozrel. No po chvílke sa začal smiať.. „Si divná vieš?“ sklonila som hlavu a mykla ramenami „Ale páčiš sa mi .. Pripomínaš mi Dory“ .. no čím to asi bude Styles, že by tým, že som to ja ?
Tak rada by som mu to povedala ale nemôžem, miesto toho som sa iba usmiala .. 

Som vďačná za Directioners Family

Ach nie :( Keď si to vezmeme tak sa to môže stať naozaj :( Je to strašné .. Ach jaj ale my nedopustíme aby sa niečo také stalo ! My sme Directioniers mi dokážeme všetko keď chceme .. Lebo my sme najväčšia rodina a milujeme sa :3 Aj keď sú malé hádky medzi Larry Spippers a Elounor Shippers nikdy nás to nerozdelí! V žiadnom prípade. Mám vás rada neviem čo by som bez vás a chalanov robila ♥ -Lubi-

Nobody Knows What I Know 15. časť

Áno nezdá sa vám to po mesiaci som pridala novú časť.. nečakané že som ju pridala tak "skoro" a tak čo mám robiť.. vždy si to premyslím večer v posteli na druhý deň to idem písať a zabudnem .. -_- Ale vážim si že to aspoň niekto číta   aspoň dúfam :D .. a ďakujem vám a sľubujem keď tu bude 4+ koment tak pridám do týždňa novú časť :) 

„Anna?“ opäť sa ozvalo zvonenie. „Aha takže nič“ povedala som si sama pre seba, pričom som stlačila červené tlačidlo zrušiť. Ležala som v posteli a rozmýšľala čo sa vlastne teraz stalo. Nemyslím si, že je dobrý nápad hrať sa na nedostupnú. Ten chlap vie, že už len pohľad naňho mi ničí rovnováhu tela. Tie jamky keď sa usmeje, žiarivé oči, telo ako Boh. Keď ho vidím neviem myslieť nie to ešte rozprávať. Mala by som sa pozberať a napísať aspoň niečo, lebo moja kariéra padne na dno. Nechce sa mi ani dýchať nie sa ešte postaviť. Vstávaj lenivec smrdíš malými prstíkmi si moje svedomíčko zapchávalo nos. Má pravdu, včera večer som sa síce osprchovala no po zážitku s pánom Bomerom som sa nejak potila.

„Dobré ráno“ sladko sa na mňa usmievala Muriel a pobehovala po kuchyni. „Čo vám pripravím na raňajky?“
„Ďakujem zvládnem to aj sama“ pomaly som otvárala chladničku no malá bledá ruka mi zastavila tú moju. „To nech vás ani nepadne Dory“ nahnevane skrivením obočím na mňa zazrela. „Aj vy viete, že nie som Darcy?“ opäť sa jej  tvár roztiahla do úsmevu. „Samozrejme ja som ako druhá mama pána Bomera.“
Je veľmi milá a dobrá, kiežby som mala takú mamu. Tá moja podľa mňa ani nevie že existujem a otec taktiež. Keby som nemala starkú a Dominika .. Ach Dominik. Nie nebudem si kaziť do cela dobrú náladu. „A kde je Matt?“ zdvihla som oči od syrovej omelety a zahľadela sa na Muriel, ktorá práve umývala riad. „Odišiel na nejakú schôdzku kvôli nejakému filmu.“
„On je naozaj aj herec?“ zmetený pohľad som opäť zdvihla k milej starej panej.  „Samozrejme a čo si myslíte, že teraz kto hral vo všetkých tých filmoch?“ smiala sa.
„Pravda..“ potichu som si zamrmlala a zadívala sa do taniera. Červeň sa mi nahrnula do líc.

„Oh áno a mám vám odkázať, že o 19:00 pre vás príde a mate sa dať do  šiat vhodných  na dnešné odovzdávanie hudobných a filmových cien.“ V momente mi zabehlo. „Ako prosím? Ja s ním idem na preberanie cien?“ zapila som môj výbuch pomarančovým džúsom.  „Presne tak“ prikývla a odišla z miestnosti. Hmm zaujímalo by ma prečo ma tam berie.

Celý deň som prespala a písala som článok o Miley. Zmena z dievčatka na ženu. Blížila sa 18sta hodina a ja som sa pomaly začala chystať. V skrini som si vyhliadla dlhé čierne šaty, topánky s vysokým opätkom, zlatý náramok a prsteň s drahokamom, ktorý som dostala od Dominika. Vlasy som zopla do donutky na pery naniesla červený rúž a oči zvýraznila linkou. Ľahký a obyčajný make-up dúfam že som to nebrala na ľahkú váhu a nebudem za blázna, pretože idem tak jednoducho na tak veľmi dôležitú ceremóniu.

„Dorothée už vás čakám 20 minút, viete čo je to 19:00“ nie veľmi ľahostajným hlasom na mňa kričal Matt. „Už idem!“ dala som si pomalú chôdzu po schodoch aj keď ma nikto nesledoval -_- . Matt stál chrbtom ku mne. Pásikavú košeľu zapravenú v elegantných nohaviciach, čiernu kravatu,  navrch čierne sako a tmavé topánky. Keď sa otočil na perách sa mu objavil jemný úsmev. „Si krásna..“ .. „Vážne nie je to moc obyčajné?“ uhládzala som si sukňu. „Nie, je to dokonale.“ 

James mi otvoril dvere a ja som pomaly nastúpila na zadné sedadlo, kde už vedľa mňa sedel Matt. Som zvedavá akých známych ľudí tam stretnem. „Chcem ti iba povedať, že tam bude Styles. Vlastne preto ťa tam beriem.“ Úsmev mi zamrzol na tvári a čo som si myslela, že ma tam chce.. Iste. „Jasné, som na to psychicky pripravená.“ Falošne som sa usmiala,zadívala sa na upršaný Londýn za autom čierneho Bentley  a ponorila sa do modernej hudby z rádia. http://www.youtube.com/watch?v=mk48xRzuNvA