Som vďačná za Directioners Family

Ach nie :( Keď si to vezmeme tak sa to môže stať naozaj :( Je to strašné .. Ach jaj ale my nedopustíme aby sa niečo také stalo ! My sme Directioniers mi dokážeme všetko keď chceme .. Lebo my sme najväčšia rodina a milujeme sa :3 Aj keď sú malé hádky medzi Larry Spippers a Elounor Shippers nikdy nás to nerozdelí! V žiadnom prípade. Mám vás rada neviem čo by som bez vás a chalanov robila ♥ -Lubi-

Nobody Knows What I Know 15. časť

Áno nezdá sa vám to po mesiaci som pridala novú časť.. nečakané že som ju pridala tak "skoro" a tak čo mám robiť.. vždy si to premyslím večer v posteli na druhý deň to idem písať a zabudnem .. -_- Ale vážim si že to aspoň niekto číta   aspoň dúfam :D .. a ďakujem vám a sľubujem keď tu bude 4+ koment tak pridám do týždňa novú časť :) 

„Anna?“ opäť sa ozvalo zvonenie. „Aha takže nič“ povedala som si sama pre seba, pričom som stlačila červené tlačidlo zrušiť. Ležala som v posteli a rozmýšľala čo sa vlastne teraz stalo. Nemyslím si, že je dobrý nápad hrať sa na nedostupnú. Ten chlap vie, že už len pohľad naňho mi ničí rovnováhu tela. Tie jamky keď sa usmeje, žiarivé oči, telo ako Boh. Keď ho vidím neviem myslieť nie to ešte rozprávať. Mala by som sa pozberať a napísať aspoň niečo, lebo moja kariéra padne na dno. Nechce sa mi ani dýchať nie sa ešte postaviť. Vstávaj lenivec smrdíš malými prstíkmi si moje svedomíčko zapchávalo nos. Má pravdu, včera večer som sa síce osprchovala no po zážitku s pánom Bomerom som sa nejak potila.

„Dobré ráno“ sladko sa na mňa usmievala Muriel a pobehovala po kuchyni. „Čo vám pripravím na raňajky?“
„Ďakujem zvládnem to aj sama“ pomaly som otvárala chladničku no malá bledá ruka mi zastavila tú moju. „To nech vás ani nepadne Dory“ nahnevane skrivením obočím na mňa zazrela. „Aj vy viete, že nie som Darcy?“ opäť sa jej  tvár roztiahla do úsmevu. „Samozrejme ja som ako druhá mama pána Bomera.“
Je veľmi milá a dobrá, kiežby som mala takú mamu. Tá moja podľa mňa ani nevie že existujem a otec taktiež. Keby som nemala starkú a Dominika .. Ach Dominik. Nie nebudem si kaziť do cela dobrú náladu. „A kde je Matt?“ zdvihla som oči od syrovej omelety a zahľadela sa na Muriel, ktorá práve umývala riad. „Odišiel na nejakú schôdzku kvôli nejakému filmu.“
„On je naozaj aj herec?“ zmetený pohľad som opäť zdvihla k milej starej panej.  „Samozrejme a čo si myslíte, že teraz kto hral vo všetkých tých filmoch?“ smiala sa.
„Pravda..“ potichu som si zamrmlala a zadívala sa do taniera. Červeň sa mi nahrnula do líc.

„Oh áno a mám vám odkázať, že o 19:00 pre vás príde a mate sa dať do  šiat vhodných  na dnešné odovzdávanie hudobných a filmových cien.“ V momente mi zabehlo. „Ako prosím? Ja s ním idem na preberanie cien?“ zapila som môj výbuch pomarančovým džúsom.  „Presne tak“ prikývla a odišla z miestnosti. Hmm zaujímalo by ma prečo ma tam berie.

Celý deň som prespala a písala som článok o Miley. Zmena z dievčatka na ženu. Blížila sa 18sta hodina a ja som sa pomaly začala chystať. V skrini som si vyhliadla dlhé čierne šaty, topánky s vysokým opätkom, zlatý náramok a prsteň s drahokamom, ktorý som dostala od Dominika. Vlasy som zopla do donutky na pery naniesla červený rúž a oči zvýraznila linkou. Ľahký a obyčajný make-up dúfam že som to nebrala na ľahkú váhu a nebudem za blázna, pretože idem tak jednoducho na tak veľmi dôležitú ceremóniu.

„Dorothée už vás čakám 20 minút, viete čo je to 19:00“ nie veľmi ľahostajným hlasom na mňa kričal Matt. „Už idem!“ dala som si pomalú chôdzu po schodoch aj keď ma nikto nesledoval -_- . Matt stál chrbtom ku mne. Pásikavú košeľu zapravenú v elegantných nohaviciach, čiernu kravatu,  navrch čierne sako a tmavé topánky. Keď sa otočil na perách sa mu objavil jemný úsmev. „Si krásna..“ .. „Vážne nie je to moc obyčajné?“ uhládzala som si sukňu. „Nie, je to dokonale.“ 

James mi otvoril dvere a ja som pomaly nastúpila na zadné sedadlo, kde už vedľa mňa sedel Matt. Som zvedavá akých známych ľudí tam stretnem. „Chcem ti iba povedať, že tam bude Styles. Vlastne preto ťa tam beriem.“ Úsmev mi zamrzol na tvári a čo som si myslela, že ma tam chce.. Iste. „Jasné, som na to psychicky pripravená.“ Falošne som sa usmiala,zadívala sa na upršaný Londýn za autom čierneho Bentley  a ponorila sa do modernej hudby z rádia. http://www.youtube.com/watch?v=mk48xRzuNvA