HLAD - Smutné

„Bežať! Nespomaľovať! Neotáčať sa!“ tieto 3 slová jej zneli v hlave. Áno chcela skoncovať so svojím životom ale nie takto. Bežala čo jej sily stačili. No bol tam koniec, koniec cesty. Útes. Pomaly sa otočila. Stáli tam, vrčali a približovali sa ku nej krôčik za krôčikom. Pomaly cúvala, potkla sa a skončila na zemi. Stále sa ku nej blížili. 4 !! .. Jeden z nich bol bledunko hnedej farby s gaštanovými očami, ten ďalší bol tmavý .. tmavá srsť aj tmavé oči, z tretieho sršala nevinnosť bol biely a belasé oči mu žiarili v odraze mesiaca a ten štvrtý mal jemne hnedé sfarbenie a tmavomodré oči ktoré sa leskli túžbou, túžbou po nej, po jej tele, po jej mäse. Strašné stvorenia, obrovský vlci sa ku nej blížili, bola ich korisť. Už myslela že je koniec všetkého. V tom momente ju stiahla ruka. Zelené oči a tmavé hnedé vlasy .. roztrhané tričko, tesné rifle a bosé nohy. „Chalani .. nerobte to. Nezaslúži si to.“ Chalani? Prečo sa s nimi rozpráva? On ich pozná? Oni mu rozumejú? Kto to je? .. tieto otázky jej vírili hlavou. Otočil sa ku nej. „Kto si? A čo tu robíš?“ spýtal sa chladne ale zároveň starostlivo.  „Ja s-so-som Noemi .. chcela som skončiť so všetkým zlým v mojom živote. Chcela som skončiť s mojím životom“ trasľavo odpovedala a hľadela do jeho tajomných očí. „Tak prečo si bežala?“ .. „Mala som strach“ stiekla jej slza po tvári. Objal ju. Nečakala to. „Chalani dosť“ hneď ako to povedal hmla zhustla a predo ňou stáli ďalšie 4 osoby. „Som hladný“ zavrčal blondiak. Striaslo ju. Tajomný chlapec ju znova stisol. „Prestaň Niall“ zvrieskol naňho „Ale..“ pokúšal sa bojovať blondiačik „Prestaň!“ zavrčal naňho. Znova ju striaslo, na tele jej naskočili zimomriavky.  „Neboj sa“ zašepkal jej do ucha. Uvoľnila sa. „Ja sa o teba postarám“ pobozkal ju. Zmeravela! No po chvíľke tomu podľahla. Niečo ju k nemu ťahalo. Ruky mu obmotala okolo krku a užívala si to. Odtrhol sa a súcitne na ňu pozrel. „Nebudem sa pýtať prečo si chcela zomrieť, pretože všetko má svoj dôvod“ jemne sa usmial. „Ale ja ti to nedovolím, budeš tu .. budeš som nov“ pevne ju stisol. Toto potrebovala človeka, ktorý ju bude mať rád takú aká je, potrebovala jeho. Žila s nimi v chalupe v strede lesa. Dozvedela sa aj prečo ju naháňali. Boli zakliaty, menili sa vo vlkov, potrebovali potravu a v lese už neboli žiadne zvieratá. Mala byť ich korisť. Keby ju Harry nezachránil tak tu nie je. Neleží v jeho objatí pri útese a nehladí na obrovský mesiac nad nimi. No zrazu sa Harry postavil .. „Bež!“ zvrieskol. „Čo že? Prečo?“ prekvapene sa postavila a cúvala. Pomaly sa ku nej približoval. V tom skočil a premenil sa na to .. na tú šelmu, tohto dňa sa bála. V živote ho takéhoto nevidela. V očiach bola nenávisť a hlad. Je pravdou že asi týždeň nič nejedol. Normálne jedlo mu nestačilo. Potreboval mäso, surové mäso, krvavé mäso, JEJ mäso. Zľakla sa a začala utekať. Rozbehol sa za ňou. Sršal z neho hlad, nenávisť a nevedel prečo ju nenávidel. Možno pre to, že mu tak voňala a možno pre to, že bola tak krásna, krásne nevinná. Neovládol sa. Skočil po nej, začal trkať, hrýzť no v tom sa zastavil. Premenil sa naspäť. Opäť mal dve ruky a dve nohy. Čo to spravil? Ako to dokázal? Miloval ju. No hlad bol silnejší. Pozrel sa opäť na jej telo. Nedokázal sa dívať na to čo spôsobil. Rozpárané brucho, odrhnutá pravá ruka a doškriabaná nádherná tvár. Nedýchala. Zabil ju. Neveril. Rozbehol sa smerom k útesu. Sadol si, slzy mu stekali po tvári a spieval.
„Strach, že teba uhryznem, zabijem vášeň v nás.
Hľadal som ťa, si môj sen o ktorý nesmiem prísť. Navždy s tebou zostanem, je ťažké ťa nepohrýzť.
Ten hlad vo mne driemal, a musel som ho uhasiť. Spravil som čo som nemal, a už to nejde napraviť.
Nenávidím  hlad, ktorý zabil lásku v nás, máš vôňu jak nik iný, môj hlad ma premohol. Nenávidím sa a cítim sa dosť vinný , žiť s tým je osudom, mojim osudom.
Zabil som vášeň v nás.“


 Znova sa zmenil. Znovu mal 4 nohy. Sklonil hlavu a zavil. Z hĺbky svojej duše. Posledný krát a rozbehol sa smerom k útesu. Videl už iba skaly a všetko bolo zrazu čierne.  V tej tme, v tej temnote bola ona. V bielych šatách sa približovala a mala na perách úsmev. „Je mi to ľúto, nechcel som ťa zabiť, nechcel som zničiť to čo som tak miloval, nechcel som ..“ stekali mu slzy po tvári. Chytila ho za bradu a dotkla sa jeho pier svojimi. Milovali sa. Už nič ich nemohlo rozdeliť. Opäť boli spolu, tento krát navždy.