nedeľa 14. apríla 2013

Nobody Knows What I Know 3.


„Prečo?“ prepukla vo mne zvedavosť. „Pretože tie nenávistné správy a tie odporné urážky čo na ňu kričali ešte pred tým ako zistili, že s ňou naozaj som .. Proste nám to ubližovalo.“ z jeho očí nešlo vidieť nič a z očí Taylor iba povýšenectvo. Deje sa tu niečo zvláštne a ja na to prídem. „Aha, chápem. Takže smiem vedieť pre, ktoré dni v týždni ste sa rozhodli ?“ zdvihol obočie. „Tie dni v týždni, ktoré mám s vami tráviť tie 3 mesiace. Alebo ste sa rozhodli že každé 2 týždne budem s vami bez prestávky? Prepáčte ale potrebujem to vedieť, mám v úmysle dokončiť školu“ vyliala som zo seba všetko info.  „Ehm, aha .. Tak to ja neviem to sa musíte opýtať nášho manažéra Pa..“ prerušila ho Taylor. „Miláčik ja už pôjdem“ pobozkala ho a ku mne kývla hlavou „Tešilo ma slečna ehm .. Dory“ povedala na môj vkus trošku povýšenecky, iba som sa na ňu usmiala a medzitým si zarábala  čaj z dvoch vrecúšok.  Taylor už pomaly odišla, to trvalo kým sa od seba odlepili znechutene skrivilo tvár moje svedomie a pritom si obrazne pchalo malé prstíky do úst.  „Paul. Náš manažér je Paul. Môžem aj ja jednu otázku?“ prerušil moje rozmýšľanie Harry. „Nech sa páči“ mierne som kývla hlavou. Čo za otázku na mňa má? Niečo som spravila? Čo sa deje? „Prečo si dávaš do čaju 2 vrecúška?“ zadivene na mňa pozrel. Iba som sa zasmiala. „Pretože mi to tak chutí Pán Styles“ .. „A prečo mi vykáte?“ táto otázka ma zarazila. „A prečo vy mne?“ odpovedala som jednoduchou a ostrou otázkou. „Ehm.. No ja neviem“ nervózne sa zasmial. „Ja som Dorothée ale volaj ma Dory“ uškrnul sa. „Ja som Harold ale volaj ma Harry.“ nežne sa usmial  a podal mi ruku. Iba som na ňu pozrela. „Ehm.. Moja zásada“ nervózne som sa uškrnula. Zarazil sa no ruku odtiahol. „Si zvláštna“ zasmiala som sa. „Ďakujem ale prosím vás, ehm ťa už musím ísť, môžem dostať číslo na vášho .. ehm tvojho manažéra?“ som veľmi nervózna. Čím to je? Toto sa mi ešte nestalo jeho zelené oči ma sledujú a necítim z nich nič. Sú také tajomné. Neviem z nich nič prečítať a ja viem vždy prekuknúť človeka! Čo je to?! To nie je človek, je tak veľmi tajomný. Ale vidím, že ho niečo trápi a to vidí asi každý. „Nech sa páči“ podal mi servítok s dvoma číslami. „Ehm to sú obidve jeho?“ nadvihla som obočie. Zase ten tajomný a bezcitný pohľad. „Nie jedno je moje“ sklonil hlavu. „Prosím? Toto čo má znamenať? Harry ... alebo nie Pán Styles nemyslite si, že som ničiteľka vzťahov“ nahnevane som zvýšila hlas. „Ehm“ prerušil svoju vetu smiechom „To keby si potrebovala odvoz slečna Dory, pretože mám pocit, že sa Paul rozhodne za tú možnosť čiže každé 2 týždne“ ďalej zadržiaval smiech. Šibe mu? Dúfam že to nie je namyslená princeznička, ktorá si myslí, že môže mať každú! Ale on môže mať každú smeje sa mi malinké svedomie. Mňa!! Mňa mať nemôže! Prečo sa klameš? páči sa ti a keby má o teba záujem tak hneď po ňom skočíš urazene mi odvrklo. Tsc! Buď už ticho! Potriasla som hlavou aby som sa dostala späť na zem. Cítila som ako sa mi rozpaľujú líca, to je trapas! „Aha, tak ďakujem za rozhovor a aj za čaj“ hanblivo som sa usmiala do zeme a rýchlo z tade zdrhla. Ach z tohto sa budem ešte dlho spamätávať.. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára