Predierala som sa davom
spotených a opitých ľudí a smerovala k stolu mojich dobrých
známych.
„Ahoj Harry“ pozdravila som chlapca s kučeravou hrivou no ani si ma nevšimol lebo bol zamestnaný výmenou slín s nejakou blondínkou. A nie nebola to Taylor.
„Zayn? Louis?“ je možné že nevnímali svet lebo ani s nimi nehlo. Je tu niečo divné.
„Liam, Niall?“ dva páry očí na mňa pozreli no nič žiadna reakcia, žiadne emócie.
Niečo tu nehrá! Oni sa hanbia že ma poznajú? Boli sme priatelia. Za ten rok čo som s nimi bývala skoro stále sme toho veľa zažili a oni to takto zahodia. Kútikom oka som prešla k Ane, zaregistrovala som jej súcitný pohľad. Nie! Mňa netreba ľutovať. Ten ignor z ich strany budú lutovať! Vybrala som mobil a odfotila ich.
„Spravím im zo života peklo“ zašepkala som cez zaťaté zuby. Bolo to skôr iba pre mňa. Schytila som Anu za ruku a ťahala ju od nich preč. Posledný krát som sa obzrela a moje oči sa stretli s Liamovými.
Raz mi niekto povedal, že keď sa ti stane niečo vážne v živote, čo ťa zlomí, tak na to zabudni. Zmeň image a správanie tiež. Lenže nezabudnem, zničím ich. Opäť som požiadala o prácu, písať rubriku o One Direction. Zamietli mi to. Ale ponúkli mi písať časť s názvom „Slávny – čo o nich neviete“ veľmi mi to vyhovovalo, budem sa stretávať so slávnymi ľuďmi, popri škole to budem všetko stíhať, nikde sa nemusím sťahovať a môj prvý článok sa uverejní už v tomto čísle, ktoré má vyjsť zajtra. Styles sa má na čo tešiť. Pomädlila som si ruky a na tvári sa mi pohrával škodoradostný úsmev.
„Shit! Toto nemyslíš vážne?! Funguj ty tehla!“ vrčala som na BlackBerry a snažila sa ukludniť aby som ho netresla o zem. Áno vybil sa, prečo nie? Že? Grr. Zúfalo som sa obzerala do kola a snažila sa rozdýchať to, že musím bežať 2 kilometre bez hudby.
„Deje sa niečo?“ na mojom ramene pristála teplá dlaň otočila som sa a moje oči sa skoro utopili v čiernych studničkách, ktoré na mňa hľadeli. Úprimný pohľad tmavšieho muža ma prinútil usmiať sa. Odplatil mi to ľahkým úškrnom, pričom odhalil dokonalý biely chrup.
„Ahoj Harry“ pozdravila som chlapca s kučeravou hrivou no ani si ma nevšimol lebo bol zamestnaný výmenou slín s nejakou blondínkou. A nie nebola to Taylor.
„Zayn? Louis?“ je možné že nevnímali svet lebo ani s nimi nehlo. Je tu niečo divné.
„Liam, Niall?“ dva páry očí na mňa pozreli no nič žiadna reakcia, žiadne emócie.
Niečo tu nehrá! Oni sa hanbia že ma poznajú? Boli sme priatelia. Za ten rok čo som s nimi bývala skoro stále sme toho veľa zažili a oni to takto zahodia. Kútikom oka som prešla k Ane, zaregistrovala som jej súcitný pohľad. Nie! Mňa netreba ľutovať. Ten ignor z ich strany budú lutovať! Vybrala som mobil a odfotila ich.
„Spravím im zo života peklo“ zašepkala som cez zaťaté zuby. Bolo to skôr iba pre mňa. Schytila som Anu za ruku a ťahala ju od nich preč. Posledný krát som sa obzrela a moje oči sa stretli s Liamovými.
Raz mi niekto povedal, že keď sa ti stane niečo vážne v živote, čo ťa zlomí, tak na to zabudni. Zmeň image a správanie tiež. Lenže nezabudnem, zničím ich. Opäť som požiadala o prácu, písať rubriku o One Direction. Zamietli mi to. Ale ponúkli mi písať časť s názvom „Slávny – čo o nich neviete“ veľmi mi to vyhovovalo, budem sa stretávať so slávnymi ľuďmi, popri škole to budem všetko stíhať, nikde sa nemusím sťahovať a môj prvý článok sa uverejní už v tomto čísle, ktoré má vyjsť zajtra. Styles sa má na čo tešiť. Pomädlila som si ruky a na tvári sa mi pohrával škodoradostný úsmev.
„Shit! Toto nemyslíš vážne?! Funguj ty tehla!“ vrčala som na BlackBerry a snažila sa ukludniť aby som ho netresla o zem. Áno vybil sa, prečo nie? Že? Grr. Zúfalo som sa obzerala do kola a snažila sa rozdýchať to, že musím bežať 2 kilometre bez hudby.
„Deje sa niečo?“ na mojom ramene pristála teplá dlaň otočila som sa a moje oči sa skoro utopili v čiernych studničkách, ktoré na mňa hľadeli. Úprimný pohľad tmavšieho muža ma prinútil usmiať sa. Odplatil mi to ľahkým úškrnom, pričom odhalil dokonalý biely chrup.
Mal na voľné sivé tepláky
a vypracovanú hruď mu obopínalo obyčajné biele tielko. Na ľavom ramene sa
mu týčila hlava draka chrliaceho oheň a mám pocit že mu jeho telo siahalo cez
celý chrbát.
„Som Mathew“
„Ja som Dorothée“ cítila som ako sa mi hrnie červeň do tváre, keď chrbát mojej ruky poctil jemným bozkom.
„Teší ma“ hlesol a zadíval sa na BlackBerry . „Vybil sa?“ nadvihol obočie. Iba som prikývla a opäť hodila vražedný pohľad na tu čiernu vec v mojej ruke.
„Tu máte“ podal mi do ruky strieborný Ipod „Vezmite si ho“ hodila som po ňom nechápavý pohľad. „Nie to si nemôžem vziať, určite bol veľmi drahý“ jemne som mu odsunula ruku. „Ale prosím vás Dorothée pre mňa to nie je drahé“ uškrnul sa a opäť ku mne priblížil ruku. On mi vyká, neverila som, že niekedy stretnem takého muža. Znovu som prešla pohľadom na Ipod a potom späť do jeho očí. Jednoducho som pokývala hlavou na znak nesúhlasu. „Tak si ho iba požičajte“ usmial sa. „Aspoň budem mať zámienku aby sme sa znovu stretli“ moja tvár opäť chytala farbu rubínu. Ipod mi vložil do ruky, s úsmevom prikývol na pozdrav a už som iba hľadela na vypracovaný chrbát, ktorý spestrovalo dračie telo. Takže som predsa mala pravdu. Do uší som si vložila biele slúchadká a zapla Ipod. Neverila som, že takýto úžasný chlap bude počúvať operu a klavírne skladby. Tento krát som bola vďačná môjmu BlackBerry, že sa vybil...
„Som Mathew“
„Ja som Dorothée“ cítila som ako sa mi hrnie červeň do tváre, keď chrbát mojej ruky poctil jemným bozkom.
„Teší ma“ hlesol a zadíval sa na BlackBerry . „Vybil sa?“ nadvihol obočie. Iba som prikývla a opäť hodila vražedný pohľad na tu čiernu vec v mojej ruke.
„Tu máte“ podal mi do ruky strieborný Ipod „Vezmite si ho“ hodila som po ňom nechápavý pohľad. „Nie to si nemôžem vziať, určite bol veľmi drahý“ jemne som mu odsunula ruku. „Ale prosím vás Dorothée pre mňa to nie je drahé“ uškrnul sa a opäť ku mne priblížil ruku. On mi vyká, neverila som, že niekedy stretnem takého muža. Znovu som prešla pohľadom na Ipod a potom späť do jeho očí. Jednoducho som pokývala hlavou na znak nesúhlasu. „Tak si ho iba požičajte“ usmial sa. „Aspoň budem mať zámienku aby sme sa znovu stretli“ moja tvár opäť chytala farbu rubínu. Ipod mi vložil do ruky, s úsmevom prikývol na pozdrav a už som iba hľadela na vypracovaný chrbát, ktorý spestrovalo dračie telo. Takže som predsa mala pravdu. Do uší som si vložila biele slúchadká a zapla Ipod. Neverila som, že takýto úžasný chlap bude počúvať operu a klavírne skladby. Tento krát som bola vďačná môjmu BlackBerry, že sa vybil...
Dors :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára