Nobody Knows What I Know 6.

Sedím za stolom, ťukám do notebooku a snažím sa svoju reportáž nejako skombinovať. Nakoniec sa rozhodlo, že tu s nimi budem každý mesiac prvé 2 týždne celý rok, pretože budem mať vlastnú rubriku, ktorá bude len a len o nich a, ktorú budem písať len ja a ja. Je 21.12.2012 a ja tu otravujem 5 cudzích chalanov. Myslela som, že Vianoce budem tráviť doma s rodinou, len ako to povedať tak nejako sa na mňa vykašlali. Rodičia odišli na dovolenku na Karibik a starká dostala Vianočný pobyt v kúpeľoch. Moje malinké svedomie potichu plačká a kýva nad hlavou s ceduľou Forever Alone. Zajtra odtiaľto vypadnem nebudem im tu na príťaž. Prvé 2 novembrové týždne prebehli rýchlo a teraz to preložili na posledné 2 týždne v decembri, pretože mali koncerty.

„Čo robíš?“ vyskočilo mi okienko v chate na fb. „Píšem Harry čo iné by som robila, a snažím sa donútiť moje telo aby sa konečne postavilo a šlo mi spraviť čaj -_-„ usmiala som sa do monitoru, keď mi na nástenke vybehla fotka Liama a jeho

priateľky Daniell. Je to naozaj milé dievča, myslela som si, že bude iba nejaká namyslená babenka ale ona je pravý opak. Je veľmi chápavá a Liama naozaj miluje. Práve teraz o nich píšem, tento mesiac píšem o párikoch takže sa tam o Niallovy zmienim iba málo. Je mi ho ľúto ale on je šťastný, že vraj čaká na tú pravú.
„Klop,Klop“ začula som jemné dopadanie päste na dvere. „Ďalej!“ zavelila som a usmiala sa keď som videla vchádzať do izby Harryho s 2mi hrnčekmi. „Tak nech sa páči čierny čaj s dvomi vrecúškami“ podal mi hrnček z vianočnou potlačou. „Oh ty si pamätáš aký čaj pijem?“ zasmial sa. „Samozrejme, som predsa nejaký gentleman“ zodvihol bradu a tváril sa pyšne. „Si akurát tak trúba“ .. „S kým budeš tráviť Vianoce?“ hlavu som sklonila „Forever Alone“ nahodila som falošný úsmev. „Myslím, že sme na tom rovnako, Taylor bude s rodinou a ja už nejako nie som doma vítaný odkedy s ňou chodím.“ pokúsil sa zasmiať ale hlas sa mu zlomil. „Harry?“ pozrel na mňa „Môžeme byť spolu forever alone“ zasmial sa. „To by bolo fajn“ snažil sa hovoriť vážne ale ja som mu videla v očiach, že sa teší. „Takže ostávame doma a musím ísť nakupovať darčeky“  začal vrieskať a utekať po  izbe a nakoniec na mňa skočil. „Pán Styles vy ste blázon“ smiala som sa na celú izbu. „Vy tiež slečna De La Fontaine“ smial sa tiež. „A myslím, že aj ja by som mala ísť pokúpiť nejaké drobnosti, vezmeš ma do mesta?“ pomaly som vstávala z postele a šla do šatníka, pretože odpoveď mi bola hneď jasná. „Na čo sa pýtaš keď sa už obliekaš“ zasmial sa. „Zo slušnosti“ vyplazila som mu jazyk. „Vieš ja som vychovaná“ doplnila som. „To čo si tým chcela povedať?“ snažil sa byť urazený ale ja som videla ako mu trhá kútiky. „Nehraj sa na urazeného Styles“ hodila som mu vankúš do hlavy. „Toto si ešte odpykáš drobec!“