nedeľa 14. apríla 2013

Nobody Knows What I Know 7.


Je 24.12. chcela som sláviť Vianoce na slovenský štýl  ,na  ktorý som bola zvyknutá, keďže som väčšinou Vianoce trávila u babičky ale tak Harry je skôr za tie svoje tradičné tak som neprotestovala.   Harry vybehol do obchodov pokupovať darčeky, že vraj sa tu to tak robí, tak som iba prikývla. Rozhodla som sa, že mu spravím menšie slovenské prekvapenie. Nabehla som do supermarketu neďaleko domu a nakúpila potrebné veci. Miesila som, šúľala, vyvárala a šúľance s makom sa mohli podávať. Rozhodla som sa, že som to robila posledný krát. Ty kokso! s tým je roboty jak na kostole. Celá som špinavá.
Spravila som na seba grimasu v zrkadle keď som mala v pláne dať si rýchlu sprchu. Tak sa aj stalo a už sedím na gauči prikrytá dekou, s tanierom plným chutných šúľancov posypaných tmavým makom, ktorý ich chuť iba zlepšoval a sledujem rozprávky.




V momente keď sa Grinch nevedel prepchať komínom som začula otáčanie kľúča v zámke.  Rýchlo som vyskočila a bežala na chodbu. Naskytol sa mi krásny pohľad na Harryho ovešaného taškami a zasneženého ako snehuliaka. Keď som si  všimla jeho zúfalý výraz neudržala som sa a vybuchla do strašného smiechu. Harry sa na mňa iba zamračil a horko-ťažko odpochodoval do svojej izby. „Harry, prepáč“ vybehla som za nim do izby a snažila sa tváriť vážne. No keď som ho znovu videla s tou zamračenou várou a mokrými kučerami prilepenými o čelo, to sa proste nedalo vydržať. Normálne ma chytil za ramená odtlačil za dvere a zavrel ich. „To si ma akože vyhodil?! Dobre tak ja ti nedám moje prekvapenie. Mňam ja ho zjem aj sama. Tsc!“ zadržiavala som smiech. „Čo?“ otvoril dvere. „Nič“ odvrkla som a rýchlo utekala dole. „Dora!“ zvrieskol na mňa. „To jak si mi povedal?! Tak za toto ti už vôbec nič nedám!“ odula som spodnú peru. „No tak Dorotká, srdco moje“ no tak to som sa musela zasmiať. On to povedal po SLOVENSKY!! „Pre Boha Harry odkiaľ to máš“ smiala som sa až mi tiekli slzy.  Ten prízvuk by nezakryl ani zvuk motorovej píly. „To nech ťa nezaujíma“ uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk.


„Naberiem ti?“ spýtala som sa počas toho ako sa šuchtal už prezlečený do teplákov dole schodmi do obývačky.  „Ale čo?“ snažil sa nakuknúť do misky ale ja som ju stihla odtiahnuť. „Šúľance s makom, Harry viem že to znie divne a aj to divne vyzerá ale najskôr to ochutnaj. Učila ma to babyčka“ uškrnula som sa keď som mu už trošku rozmočené Šúľance od masla nakladala na tanier to za čvachtalo. „To čo je?“ „Žer!“ zvrieskla som po ňom. Vystrašene na mňa pozrel a jeden kúsok si vložil pomaly do úst. „Hmm je to dobré“ chytil sa za bradu a vyzdvihol ju hore ako voľajaký gurmán. „Bože Harold“ zasmiala som sa. „Vieš o tom, že zajtra chystáš Vianočnú večeru?“ vysmievala som mu. „Žiadny problém“ usmial sa akoby nezachytil ten môj trošku ironický podtón. Zlatý zaláskovane sa usmievalo moje svedomie.  Sa uvedom čo hovoríš buchla som sa po hlave. Harry na mňa udivene kukol. Iba som kývla rukou a šla dopozerať Grincha.


25.12. Vianoce. Konečne aj keď mi je trochu ľúto, že som tu sama akože s Harrym mi je dobre len s ním nemôžem robiť sprostosti, smiať sa, byť sa .. chýba mi Dominik.
Zobudila som sa okolo pol 12. Pre BOHA!! To ako je možné, žer som doteraz spala. Z kuchyne sa už niesla vôňa všelijakých dobrôt. Hodila som na seba legíny, teplý sveter s Vianočným vzorom a papučky.
V Kuchyni sa už Harry zvŕtal okolo šporáku, no všimla som si jeden kufor v strede obývačky. „Harry?“ miklo ho. „Ahoj, už si hore?“ usmial sa na mňa a Ďalej pokračoval vo svojej robote. „Koho je ten kufor?“ položila som na rovinu otázku, ktorá mi behala po hlave. „Oh, no.. ako ti to povedať. Odchádzam. Taylor ma zavolala tráviť Vianoce s ňou a jej rodinou. Tak som ti chcel spraviť večeru aby si niečo mala.“ pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom. „Ah, aha chápem“ sklonila som hlavu aby si nevšimol slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Neviem prečo ma to tak vzalo. Možno tým, že na sviatok kedy majú byť všetci spolu som sama!! Možno preto, že sa na mňa všetci vykašlali! Postavila som so sklonenou hlavou som si vybrala jogurt a vyvalila sa na gauči v obývačke.

„Ďakujem Harry, že tu môžem ostať“ objala som ho. „To je to najmenej, naozaj mi ľúto, že sa naše plány zrušili.“ ľútostivo sa na mňa usmial „ale na Silvestra sme všetci spolu, teda ak nejdeš za rodinou“ na tom som sa trošku zasmiala. „Áno Harry ožerem sa s vlastnou 75 ročnou babičkou“ šťuchla som ho do ramena. „Náhodou, ja by som neprotestoval“ zasmial sa. „Tak Šťastné a Veselé“ zakývala som mu keď nastupoval do taxíka. Takže som nakoniec FOREVER ALONE.
Prestrela som si stôl a ako ma to učila babička tak som prestrela aj pre náhodného hosťa. Si taká naivná ak si myslíš, že sa koli tebe vráti .. smialo sa mi svedomíčko a ťukalo si malým prstíkom po čele. Keď som si nakladala na tanier nejakú nechutnú zeleninovú polievku, dajaký zelený hustý mix začula som buchnutie dverí. Čože? Nestihol lietadlo? „Harry?“ zakričala som. „Nie to som ja..“ odpovedal mi náhodný hosť...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára