Nobody Knows What I Know 1.

„Prosím ťa zapni mi to“ otrávene som prešla pohľadom na Anu, ktorá sa súkala do tesných kokteilových šiat. „Počkaj“  hodila som na ňu pohľad nie-sú-ti-trochu-malé a pokúšala sa jej zapnúť dlhý zips. Nakoniec sa mi to podarilo. Moje vnútorné JA zdvíha ruku a napína svaly s výrazom Like A Boss. „Kam sa to chystáte slečna Anastasia?“ obzerala som si ju od hlavy až po päty s úškrnom na tvári. „Veď na to pojednávanie, myslíš že je to prehnané?“ nahodila výraz smutného šteniatka. „Nie, si úžasná“ jemne som sa na ňu usmiala. Jej krásne dlhé hnedé vlasy, tmavé oči a hlavne štíhla postava. V tých úzkych kokteilkách a vysokých lodičkách vyzerala veľmi príťažlivo. „Ďakujem ale ty tiež“ žmurkla na mňa a ústa roztiahla do úškrnu. Asi mierila na moje strapaté vlasy a voľne tričko na spanie. A samozrejme nesmieme zabudnúť na neumyté zuby. Tvár sa mi skrivila do šikma a pretočila som očami. „Ha-Ha-Ha“ dodala som ironicky a namierila si to do kúpeľne. Zatočila som kohútikom na vani, pomaly som zo seba zmývala rozmazaný make-up. Včera to bola noc, nič si nepamätám. „Au!“ jemne som zo seba vydala ston a chytila si modrinu na pravom stehne. Ten debil, myslela som, že sme kamaráti. Samozrejme, bol opitý jak činka ale to mu nedovoľuje aby si som ňou robil čo sa mu zachce. Však uvidí. „Muhuhuhaha“ zasmiala som sa sama pre seba hrozivým smiechom ako z hororu. Tebe už dobre je*e škúlilo na mňa moje krásne vnútorné JA a ťukalo si malým prstíkom do čela.

 „Dory idem ja maj sa“ strčila mi hlavu do dverí kúpeľne Ana . „Čáu“ stihla som zvriesknuť ešte pred tým ako zabuchla dvere. A som tu sama.  ZNOVU! Vliezla som si do horúcej vani a užívala si teplo, ktoré voda obopínajúca moje telo zo seba vydávala.

Mala by som už vyliezť a pomaly sa nachystať na ten rozhovor.  Môj prospech závisí iba na jednom rozhovore s jedným členom so skupiny One Direction. Nepoznám tú skupinu ale práve sa nachádzajú na vrchole, takže budú asi dosť slávny. Tak asi áno keď sú na vrchole  prerušilo ma z premýšľania moje múdre vnútorné JA, ktoré sa ozve vždy vtedy, keď netreba. Vyšla som opatrne z vane ale ja šikovná sa šmyknem na mokrej podlahe! Grr. Čo sa čuduješ? Tie šmatlavé nohy sú na nezaplatenie prekrútilo na mňa oči moje vnútorné JA, ktoré sa ma zase snažilo spacifikovať vtedy keď to potrebujem.

Takže krátke gate, silonky, blúzka a kožák. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na škulky a čierne čižmy.  Oh, áno moje vlasy. Ryšavé, večne strapaté, s ktorými sa momentálne pokúšam niečo spraviť. Ako vždy nič ten môj pokus nepripomína. Zagánim na seba do zrkadla a vzadu si ich zopnem, pričom mi jemné neposedné pramienky visia po bokoch. Vezmem do ruky mobil, kľúče od auta a mierim si to k podzemným garážam. Nasadám do môjho nového čierneho Audi R8 a mierim si to do Londýnskeho hotela Land Mark, kde sú ubytovaní One Direction. Aj keď najskôr by som mala zájsť na univerzitu pre potrebné papiere a môj notebook, ktorý som si ja vždy všímavá a vôbec nezabudlivá  zabudla v skrinke. Po naštartovaní sa autom rozliahli hlasy, Flower duet od Delibesa z opery Lakmé. Ja viem kto by to bol na mňa povedal, že počúvam vážnu hudbu. Lenže ja počúvam všetko cez Beyonce, Rihannu ale aj Mozzarta, Beethowena a nepohrdnem ani Bocellim i skupinou The Paranoid,  ktorú väčšina z vás nebude poznať. Pochádzajú z malej krajiny Slovensko ale za to sú veľmi, veľmi dobrí. Na Slovensku mám babičku, ktorá sa o mňa starala počas môjho celého detstva, pretože moji rodičia veľa pracovali a nemali na mňa čas. A keď nemali na mňa čas tak si ma snažili kúpiť, preto mám teraz vlastný byt, vlastné auto a študujem ,pre mňa, na najlepšej škole na svete.