Nobody Knows What I Know 11.časť

Dňa 4.7. vyšiel môj ďalší článok o Harrym. Vlastne bol o tom ako podviedol Taylor. Vystopovala som to dievča, ktoré mu robilo spoločnosť cely ten večer čo ma bez dôvodu ignorovali. Bolo to niečo ako menšia pomsta. Článok bol veľmi úspešný ako aj ten predošlí. Dostala som ponuky do iných časopisov ale mňa zaujala iba jedna jediná. Písať knihu o živote známeho človeka.

Matt Bomer jeden zo známych amerických hercov sa presťahoval do Londýna. Neviem kto to je, nepoznám ho. Nepozerám televíziu a ani žiadne filmy. Hudbu naopak milujem a pri počúvaní melodických tónov čítam knihy a časopisy.
Zase odbočujem od témy. Presne o tomto pánovi mám napísať knihu. Celý jeho život, čím sa preslávil, všetky jeho filmy, priateľky a priatelia. Rozhodla som sa že táto kniha bude tá najlepšia,  takže bude zasahovať hlboko do súkromia.

Je tu jedna dôležitá vec, ktorú by ste mali vedieť. Autorkou knihy nebude Dorothée De La Fontaine ale Darcy Katharine Vans (čítaj: darsy ketrin vans) , prečo? Lebo je to komplikované raz sa to dozviete. V živote som toho chlapa nevidela a ešte sa mu budem predstavovať ako cudzia žena. Mala by som zmeniť Image aby som sa výzorom hodila k môjmu novému typickému Bristkému menu.

Zaliezla som do horúcej vane a nevyliezla pokiaľ koža na mojich prstoch sa nezmenila na hrošiu a voda už mala vlažnú teplotu. Ryšavé vlasy som omotala okolo hlavy a pripevnila látkovou čapicou telovej farby, ktorú som zakryla obyčajnými bledohnedými mierne vlnitými skoro rovnými dlhými vlasmi. Do očí som nasadila tmavomodré šošovky, žmurkla okom a zotrela slzičku, ktorá si vyrazila cestu von z podráždeného oka.

To by mohlo stačiť. Štýl oblečenia podľa mňa meniť nemusím. V mojej skrini sa nájde všetko možné od vybíjaných kožákov až po elegantné kostýmové šaty.

Dors po premene na Darcy Vans

 Do kabelky som vložila iPod Mathewa, ktorý neviem ako ma chce vyhľadať keď vie akurát tak iba moje meno, tentoraz už nabitý BlackBerry, do ruky som schmatla kľúče od auta a müsly tyčinku, ktorú som zjedla ešte po ceste do garáže. Ladne som nasadla do audiny a hneď po naštartovaní sa v aute rozlial jemný ženský spev sprevádzaný melodickými klavírnymi tónmi.

Autom som zahla za roh a zastavila ma veľká biela, železná brána. Stiahla som okienko v momente keď sa z vysielačky(neviem ako sa to volá :DD) pri bráne ozval ženský hlas.
„Dobrý deň ako vás mám ohlásiť?“
„Darcy Vans“
„Oh to ste vy? Poďte ďalej. Auto si doparkujte dole v garážach.  Pán Smith, asistent pána Bomera, vás tam už čaká.“

Neodpovedala som lebo v tom momente sa veľké biele dvere brány otvorili. Pán Smith už čakal pri jednom z parkovacích miest, podľa toho som pochopila kde mám od parkovať svoje teraz už pre mňa nič moc auto. Pán Bomer je asi veľký milovník áut.
Pán Smith vyzeral úplne inak ako som si myslela. Dohora vyčesané jemne hnedé vlasy a tmavé čierne oči mi napovedali, že bude mať okolo 25 rokov. Dobrý oblek, ktorý určite nebol lacný, mu skvele sedel na vypracovanom, opálenom tele.

Nejak Takto si pána Smitha predstavujem :D aj keď tu neni v obleku :3

„Slečna Vans“ zložil si čierne pilotky a na tvári sa mu objavil jemný úsmev.
„Vy musíte byť Pán Smith“ ani som nezaregistrovala kedy sa mi pery roztiahli.
„Volajte ma Miles (čítaj: Majls)“ žmurkol a rukou mi naznačil smer, ktorým sa očividne vchádzalo do domu.
„Pán Bomer je v knižnici, posaďte sa, o chvíľu je tu“ kývla som a svoj zadok som spustila na bielu koženú sedačku. Nachádzala som sa asi v obývačke, napovedal mi to ten obrovský krb a konferenčný stolík posypaný bielymi lupeňmi ruží. Na pravej strane miestnosti bola obrovská klenba, ktorá očividne viedla do kuchyne. Nad kameňmi vykladaným krbom, v ktorom horel malý plamienok, bola obrovská plazmová televízia. Pod nohami som cítila jemný perzský koberec, ktorý určite nebol lacný. V momente keď som si obzerala obrazy na stene som zaregistrovala osobu, ktorá sa ku mne blížila.
„Vy budete Darcy, ja som Matt.“ muž v skvele padnutom obleku mi pobozkal ruku. V momente keď zodvihol hlavu sa mi zastavilo srdce, veď to je ..